Poľsko na Slovensku

Po rozpade Československa, Poľsko uznalo vznik Slovenskej republiky a dňom 1. januára 1993 boli medzi oboma krajinami nadviazané diplomatické vzťahy.

Od začiatku - vzhľadom na susedstvo, spoločnú hranicu (541 km), spoluprácu vo Vyšehradskej skupine (V4), členstvo v EÚ a NATO a mnohé spoločné skúsenosti z obdobia transformácie - sa bilaterálne politické vzťahy vyznačovali vysokou intenzitou. Pevný základ pre rozvoj viacrozmerných vzťahov a pre budovanie vzájomného porozumenia a dôvery vytvorila spolupráca opozičných kruhov počas komunistickej éry, po ktorej nasledovala aktivita a angažovanosť nasledujúcich prezidentov oboch krajín zameraná na posilnenie väzieb medzi oboma krajinami a spoločnosťami. V tradícii pravidelných stretnutí, ktorú iniciovali jeho predchodcovia, pokračoval prezident Andrzej Duda, najprv s prezidentom Andrejom Kiskom a teraz s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. V roku 2023 sa najvyšší predstavitelia poľskej vlády zapojili do osláv 30. výročia vzniku samostatnej SR.

V 90. rokoch 20. storočia Poľsko odovzdávalo Slovensku svoje transformačné skúsenosti (aj v kontexte integračných ambícií do euroatlantických štruktúr) a aktívne podporovalo slovenské úsilie na medzinárodnej scéne stať sa členom Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a tiež OECD. Jednou z foriem podpory Slovenska na ceste do NATO bola poľská iniciatíva na vytvorenie mnohonárodnej česko-poľsko-slovenskej brigády, ktorej veliteľstvo sídlilo v Topoľčanoch (v rokoch 2002 - 2005). Po vstupe Poľska a Slovenska do EÚ v roku 2004 sa obe krajiny viac zamerali na politiku EÚ.

Vyšehradská skupina (V4) zohrávala a naďalej zohráva dôležitú úlohu pri upevňovaní spolupráce v stredoeurópskom regióne, ako aj pri rozvoji bilaterálnej spolupráce s jednotlivými členskými štátmi. V rámci tohto formátu sa konajú pravidelné stretnutia hláv štátov a vlád a vytvorila sa infraštruktúra pre spoluprácu v rôznych sektoroch.

Novým impulzom pre užšiu poľsko-slovenskú spoluprácu v strategickej dimenzii bola plynová kríza v roku 2009 a vojna na Ukrajine. V rámci postupne sa prehlbujúcej energetickej spolupráce bolo v auguste 2022 uvedené do prevádzky poľsko-slovenské plynové prepojenie.

V roku 2009 sa začala užšia poľsko-slovenská parlamentná spolupráca, ktorá zohráva dôležitú úlohu v bilaterálnych vzťahoch a vo formáte V4.

V roku 2013 bol iniciovaný formát poľsko-slovenských medzivládnych konzultácií (konali sa v marci 2013 v Poprade a v máji 2017 vo Varšave). Tretí ročník tohto snaženia sa uskutočnil 22. apríla 2022 v Starej Ľubovni na Slovensku. Konzultácie, ktorej predsedali premiéri Poľska a Slovenska, sa zúčastnili ministri klímy, hospodárstva, zahraničných vecí, vnútra, dopravy, regionálnej politiky, poľnohospodárstva, rodiny a sociálnej politiky.

Stálou platformou pre konzultácie a spoluprácu je od roku 1994 Poľsko-slovenská medzivládna komisia pre cezhraničnú spoluprácu. Jej činnosť sa týka kľúčových otázok hospodárskej spolupráce, cezhraničných dopravných spojení, ochrany životného prostredia a lesného hospodárstva, pracovnej a sociálnej politiky, spolupráce a pomoci pri katastrofách a živelných pohromách, spolupráce miestnych samospráv. Po štvorročnej prestávke sa 27. - 28. októbra 2022 v Pezinku pri Bratislave uskutočnilo zasadnutie poľsko-slovenskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu na slovenskej strane. Bratislava.

Na úrovni ministerstiev zahraničných vecí je cenným nástrojom bilaterálneho politického dialógu poľsko-slovenské diskusné fórum, ktoré existuje od roku 2012. Poľsko-slovenské diskusné fórum pod záštitou námestníkov ministrov zahraničných vecí. Dňa 28. marca 2023 sa uskutočnil 6. ročník tohto podujatia (spoluorganizovali ho think tanky: Poľské centrum východných štúdií a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku - SFPA).

Kultúrne vzťahy dopĺňajú slovensko-poľské politické a hospodárske vzťahy. Ich základ tvorí geografická a kultúrna blízkosť oboch národov a štátov.   Základným dokumentom, ktorý reguluje túto oblasť je dohoda medzi vládami Poľska a Slovenska o kultúrnej, vzdelávacej a vedeckej spolupráci z 23. marca 2000. Na základe tejto dohody ministerstvá kultúry tvoria trojročný program spolupráce v oblasti kultúry. Kultúrna spolupráca medzi Poľskom a Slovenskom je dôležitá aj v regionálnom rámci (Vyšehradská skupina), ako aj v rámci Európskej únie.   Slovensko-poľské kultúrne vzťahy pokrývajú širokú škálu aktivít: film, divadlo, hudbu, vizuálne a umelecké umenie, literatúru a žurnalistiku, výučbu poľského jazyka, muzeológiu atď. Čoraz väčší dôraz sa kladie aj na vzájomnú propagáciu kreatívneho priemyslu, architektúry a urbanizmu, módy, nových technológií, kuchyne.    Poľský inštitút v Bratislave je priamo podriadený Ministerstvu zahraničných vecí Poľskej republiky a funguje od roku 1950. Poľská kultúra a umenie sú vďaka Poľskému inštitútu prítomné v Bratislave, ako aj v iných regiónoch Slovenska na bilaterálnych podujatiach a na medzinárodných prehliadkach a festivaloch organizovaných na Slovensku, ako je festival filmových klubov Febiofest, festival Divadelná Nitra, Dni architektúry a dizajnu, Bratislavské hudobné dni. Inštitút ročne realizuje viac ako 150 podujatí z oblasti verejnej a kultúrnej diplomacie, nielen v hlavnom meste Slovenska.    Veľkou obľubou sa tešia aj kurzy poľského jazyka. Inštitút má vlastnú galériu, knižnica s videotékou, ako aj čitáreň.    Poľský inštitút nielen iniciuje a realizuje podujatia venované Poľsku a poľskej kultúre pre slovenskú publiku. Jeho úlohou je aj finančná a organizačná podpora účasti poľských umelcov, interpretov a expertov na bilaterálnych a multilaterálnych projektoch organizovaných slovenskými partnermi (napr. výstavy, festivaly, recenzie, konferencie, semináre atď.).   Dôležitým elementom pôsobenia inštitútu je aj podpora a propagácia výučby poľského jazyka na univerzitách v Bratislave, Banskej Bystrici, Nitre a Prešove.

Linky:
Poľský inštitút v Bratislave
Poľsko-slovenský dom

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici aktuálne ako jediná vysoká škola na Slovensku realizuje bakalárske a magisterské štúdium poľského jazyka samostatne alebo v kombinácii s anglickým, nemeckým alebo španielskym jazykom. V októbri roku 2012 bolo pri Katedre slovanských jazykov Filozofickej fakulty UMB vytvorené Centrum poľského jazyka a kultúry a v decembri roku 2018 sa súčasťou centra stala knižnica Danuty a Jozefa Marušiakov.  Na Univerzite Komenského v Bratislave aktuálne prebieha výučba poľského jazyka v rámci študijného programu Stredoeurópske štúdia (bakalársky a magistersky stupeň) na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty UK.   Na Prešovskej univerzite v Prešove je poľský jazyk súčasťou programu Stredoeurópske štúdia (bakalársky a magistersky stupeň) v rámci Katedry stredoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte PU. 

Uznávanie vzdelania v Poľskej republike

Od februára roku 2018 za uznávanie vzdelania v Poľskej republike zodpovedá Národná agentúra medzinárodnej výmeny. Kontaktné údaje: https://nawa.gov.pl/en/recognition